Je také ťažké...
TAKÉ ŤAŽKÉ BYŤ...
Je také ťažké vravieť „Ľúbim ťa“ a premôcť v sebe nárek bezradný.
Je také ťažké vedieť, nie si tu a nechrániš ma ako bežia dni.
Je ťažké vedieť, telefón je na dosah, no nesmiem počuť v slúchadle tvoj hlas.
Je ťažké vedieť, že ten rozchod bol nie z mojej viny tentoraz.
Je ťažké vidieť ako smeješ sa, keď všetko vo mne sa zas rozcíti.
Je také ťažké v sebe prebudiť a potom skrývať vlastné pocity.
Je také ťažké žiť tu bez teba a predierať sa každou minútou.
Je ťažké ľúbiť tak, že kričať chcem, no premáhať sa, umlčať prúd slov.
Je ťažké večer líhať si, snov o tebe keď mám sa radšej vzdať.
Je ťažká predstava, že máš dnes možno iné dievča rád.
Je veľmi ťažké slzy udržať, keď znie tvoja obľúbená pieseň.
Je ťažké sedieť a len premýšľať: „Čo bolo? Akú vinu na tom nesiem?“
Je taký ťažký život bez teba, keby si vedel ako umára ma. Nebudem nikdy ľúbiť iného, radšej navždy zostanem len...
...SAMA!
