On...
Nuž najprv sa ti žiada plakať,
A prosíš Boha nech ti slzy vysuší.
Sedíš a spomínaš si
Na všetko pekné, čo ťa hrialo na duši.
Z druhého konca miestnosti pozeráš naňho s tvárou ľahostajnou,
No keď si rukou prehrabne vlasy,
Ešte vždy preňho horíš láskou tajnou.
A keď sa cítiš stále rovnako,
Máš hrdlo plné plaču slaného,
Je načase sa prosto spamätať
A zvaliť všetku vinu naňho.
Spýta sa, prečo tvoje kamarátky
Gánia, a ty sa zvrtneš a pôjdeš preč,
No prv mu povieš, že ho nenávidíš.
On nepovie nič, lebo stratí reč.
Myslíš si, že je všetko za tebou,
Zbavila si sa toho prekliatia.
Srdce však zamrie, len čo uvidíš,
Že zas kráča vedľa dievčaťa.
No v duchu prísne povieš sama sebe,
Že pozbieraš sa z toho po čase
A to, čo bolo zo začiatku ťažké,
Sa stratí ako chmúrne počasie.
