Poď so mnou do rozprávky
Zabudni na všetko zlé, čo ti život dal,
Zabudni na všetku bolesť a žiaľ,
Vkroč so mnou do rozprávky,
Do krajiny zázrakov,
Kde vždy je plno lásky
Bez podrazov.
Poď na ostrov, kde budeme len ja a ty
V tom vanilkovom, nežnom, objatí.
K žitiu mi bude stačiť len úsmev tvoj,
Dúfam, že ten, bude navždy len môj.
Vtlačíš mi nežný bozk na pery,
Už nás nik a nič nerozdelí.
Chytíš ma za ruku a spolu prebehneme celú pláž,
Poviem ti: „Chceš ma? Tak tu ma máš.“
A večer, keď bude mesiac súperiť so svetlom dní,
Budem ti vravieť ako nádherne sa mi pri tebe sní.
Spolu hľadieť budeme na hviezdy,
Až nad ránom zaprajem ti krásne sny...
Dlho nás však spánok v moci svojej neudrží.
Ráno opäť na pláži sledovať východ slnka,
Počúvať ako more krásne žblnká
A hrá svoju obľúbenú pieseň o láske,
V ktorej sme len ja a ty...
V tom zobudím sa z nádherného sna,
Do upršaného, smutného dňa.
Ten sen bol taký nádherný,
Aj keď netreba mi to všetko,
Úplne mi stačia tvoje krásne pery...
Dúfam, že sa mi aspoň to raz splní...
