Snehové vločky
Snehové vločky padajú z neba,
ach, ako veľmi by chcela teba.
Mrazivý dych zimy ju ofúkne,
aj posledné svetlo nádeje sfúkne.
Zrazu jej prsty s jeho spojené,
šťastie tak dlho hľadané, konečne nájdené.
A snehové vločky padajú ďalej,
jej však láska dodáva nádej.
Zrazu jej a jeho pery v nežnom spútaní,
ich prianie sa pomaly ale isto naplní.
Vločky pomaly prestávajú sypať sa,
načo zbytočné otázky, načo pýtať sa.
A ich telá spolu prepletené,
v nežnom objatí navždy spojené.
A vločky úplne skončili pád.
Odišiel a ani nevedela, ako ju mal rád.