Zbohom
31. 10. 2008
Atrament rozlieval sa po stránke, keď sme sa znova prehovorili o objatí v tom vanilkovom mäkkom súmraku. A dni sú všetky rovnaké: srdcia nám napĺňa žiaľ, z očí mi pramenia slzy, dolieha na nás mrak. Učili sme sa ľúbiť, otvárať sa, vziať život do vlastných rúk. Nádej nás držala pevne. Šesť mesiacov mi srdce pučalo. Jeho krídla sa rozpínali k letu. No tie chvíle sú už preč. Otvorili sme dvere, zmietaní spleťou pocitov sme zašepkali: „Zbohom...“
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
