Letná láska
Letná láska...
Bolo to ku koncu letných prázdnin, sedela som na brehu mora, užívala som si posledný týždeň dovolenky a zároveň aj posledné slnečné lúče. Nabrala som si piesok do dlane a pozorovala som, ako sa zlatisté zrnká piesku sypali pomedzi moje prsty. Teplé vlnky mi oblizovali bosé nohy. Zhodila som zo seba letné šaty, pod ktorými som mala plavky a rozbehla som sa do vody. Po chvíli som opäť vyšla na breh a ľahla som si do piesku a iba si vychutnávala kvapky vody, ktoré ma chladili na tele a teplý piesok. Zrazu sa nado mnou objavil dlhý tieň. Zažmurkala som do slnka a keď som zaostrila pohľad uvidela som chalana, asi v mojom veku, bol opálený do hneda, blond vlasy mu padali do modrých očiek a na vyšportovanom tele sa mu ligotali kvapôčky morskej vody. „Ahoj“ vytrhol ma z môjho údivu a zamyslenia. Prekvapilo ma, že hovoril po slovensky, veď som bola ďaleko od svojej krajiny. „Ahoj“ odpovedala som mu, keď som sa trochu spamätala. Nachvíľu sa mi v mysli mihla spomienka na priateľa, ktorý ma doma čakal, ale túto myšlienku som rýchlo zahnala do kúta svojej mysle. „Dlhšie som si ťa všímal a zbadal som, že hovoríš po slovensky. Odkiaľ presne si?“ Všetko to bolo ako v sne. „Ja som z Bratislavy a ty?“ „Hm.. Zo Žiliny.“ „No to je dosť ďaleko.“ „Nešla by si na drink?“ „Jasné rada.“ Slnko už začalo zapadávať. Podal mi ruku, aby mi pomohol vstať. Potom sme chvíľu ticho išli vedľa seba. O chvíľu som už cítila, ako moja ruka zapadla do tej jeho. Nedokázala som priečiť, aj keď som veľmi ľúbila svojho frajera. Keď sme vypili drinky, sadli sme si vedľa seba do piesku a jeho ruka ma objala okolo pása. Cítila som, ako som sa zachvela. Chytil mi tvár do svojich rúk a na pery mi vtisol dlhý a nežný bozk. A potom ďalší a ešte jeden a ešte. Ďalšie bozky boli naliehavejšie. Vedela som, že mu neodolám a tak mi nezostalo nič iné, iba si to užiť. Pomaly sa zotmelo, ale čas nebol dôležitý. Hral sa so mnou tak jemne, nežne a trpezlivo, ako ešte nikto. Iba som zatvorila oči a odovzdala som sa mu úplne. Spamätala som sa, až keď bolo po všetkom a ležala som pritúlená v jeho náručí. Nemôžem povedať, že som to ľutovala, aj keď by som mala. Ďalšie dni sme prežili celé spolu. Vždy vymyslel niečo, čomu sa jednoducho nedalo odolať. Až keď prišiel deň odchodu, bolo to oveľa ťažšie. Ale veď bývame od seba „len“ dvesto kilometrov. Doma ma čaká priateľ... Prišla som domov a párkrát sme sa ešte stretli. Ale vyparilo sa horúce leto, teplý piesok, jednoducho sa vyparilo čaro leta, čaro niečoho zakázaného. Po istom čase sa prerušili všetky naše kontakty. S priateľom som sa rozišla, pretože som mu nevedela klamať. Teraz som sama, ale nič neľutujem. Mám krásne spomienky na to leto a nikdy nemôžem vedieť, kam ma život ešte zavedie...