Nový život
Vonku je zima, no ona sa bezcieľne túla po uliciach chladného večera. Hľadá útechu v slzách, no nenachádza. Tak ako hľadala lásku a nenašla Chcela, túžila, no nemohla. Bolesť ju zasiahla už po toľký raz. Nedokázala zabudnúť ani odpustiť. Ach aké slabé výhovorky. Aké silné slová a slabé skutky. Dážď sa miešal so slzami. Bolo jej jedno kam ide, čo bude. Bola jej zima, no nevšímala si to. Tvrdohlavo išla ďalej. Tvrdohlavosť. Tú mala aj v láske. A čo si s ňou pomohla? Nič. Len si ublížila. Blúdila po uliciach, uličkách, tichých miestach. Len občas stretla nejakého človeka. Tenučké pásy neónových svetiel, mesiac a hviezdy jej svietili na cestu. Nevedela, ako dlho kráčala, koľko prešla. V tú noc si v hlave premietla každý kúsok svojho života. Uvedomila si svoje chyby, no nezvaľovala všetko na seba. Prišla domov. Nikto sa nepýtal kde bola. Prezliekla sa a ľahla si do teplučkej postele. Niečo ju pichlo pri srdci. Stále cítila tú bolesť, no už neplakala. Zavrela oči. V tú noc ju nádej opäť chytila za ruku. Pozrela staré SMSky a usmiala sa. Napoly smutne, napoly ironicky. Vymazala, vymazala všetko čo jej ho mohlo pripomínať. Vyhodila veci plné spomienok. Nepozerala späť. Sľúbila si, že začne nový život .